Ak chcete, aby sa vaše sny stali skutočnosťou, nazvite ich plány. Neviem, kto túto múdrosť povedal, a určite to myslel dobre, ale…

Ja (Janka) mám veľa snov. Rodinných, pracovných, cestovateľských, sebavedomiedvíhajúcich…  A takisto veľa plánov. Popri biznise s Maťkou som plánovala aj rodinu. A plánovala som, že keď sa naša dvojčlenná domácnosť rozrastie, tak že to pôjde aj potom. Najprv som plánovala, že po šestonedelí. Potom som plánovala, že po 4. mesiaci… A tak ďalej. Človek mieni… 😀

Život mamy je úžasný, lebo na ňom závisí život aj toho malého drobčiatka (chlapa, zverinec a ostatných členov nerátajme, lebo tí sa v čase krízy vedia postarať o seba aj sami, resp. s pomocou jedného druhému). Život mamy je občas jednotvárny (ham, grg, cik, kak, prd, ryk, ham, grg…), občas neskutočne akčný:

  • pátranie po zmiznutom poslednom čistom kuse oblečenia,
  • beh pomedzi prekážky s kočíkom či nosičom, lebo ten posledný čistý kus oblečenia sa sakra dobre ukryl,
  • maskovanie kruhov pod očami držiac jednou rukou drobca pri sebe na posteli,
  • mixovanie príkrmu za hlasného revu hladoša, lebo však 1. mixujete pomaly, 2. hladoš sa mixéru bojí…

Menila by som? Nikdy!!! Ale… To ale v sebe zahŕňa tie plány. Čo biznis? A čo ja? A tak, ako kladiem tieto slová na monitorový hárok papiera, rozmýšľam, čo zlepšiť, aby to šlo skĺbiť tak, aby som bola aj s drobcom, aj s mužom, aj s biznisom. Aby som aj spala, aj biznisovala, aj domácnosť stíhala. A ono je vám to celkom kumšt, niečo takéto dokázať, lebo kto najlepšie utíši to plačúce vtáčatko? Odpoveď poznáte, tata to zvyčajne nie je. A hádajte, kto je majster v obsluhovaní práčky, vešaní, žehlení…

A tak sa zatváram do budúcej detskej, kde v rýchlosti pracujem na kreatívnych vecičkách, alebo v noci utekám do obývačky, kde pozerám do monitora počítača a vymýšľam, kudy kam.

Sťažujem sa? Nedávno som prišla na životnú múdrosť: Mama sa nikdy nesťažuje, len vymenúva, čo všetko zvláda, aby ste ju mohli obdivovať. Mňa obdivovať nemusíte. Zatiaľ 😀

Čoraz viac ma to však ťahá opäť sa kreatívne vyžiť, opäť niečo vymyslieť, prísť s novým nápadom. A tak som začala so sebou ťahať zápisník a diár, aby som v čase driemania svojho potomka na čerstvom vzduchu mohla občas odparkovať jeho fáro a niečo napísať, načrtnúť, vymyslieť. Robenie viacerých vecí naraz a plánovanie času sa stávajú mojou alfou a omegou celého bytia. Zisťujem, že to, ako som si plánovala čas a aktivity v bezdetnom období, je teraz nemožné. Zoznamy toho, čo treba stinúť, akosi už nefungujú, lebo niekedy nestíham nič, než dieťa. Sú dni, keď ešte okolo obeda behám v nočnej košeli, hoci drobec má na sebe už piatu kombináciu oblečenia (lebo ham, grg…).

A tak hľadám nové možnosti, nové limity. A aj preto s láskou pohládzam krásne stránky  nášho Rodinného plánovača. Lebo jeho čas (a aj môj na zapisovanie si) je už tu…

EDIT: Keď som tento článok napísala a poslala ho Maťke, tak sa jej zdal smutný. Tak som sľúbila, že ho prepíšem. Ale to sa nedá! Som veľmi šťastná, že mám skvelú rodinu a skvelú partnerku v biznise. Iná by ma už hnala kade-ľahšie 😀 A ja sa teším z každej maličkosti, ktorú v našom pracovnom tandeme dávam – či už príprava návrhov pre nevesty, komunikáciu s nimi či riešenie všetkého, čo príde. Ono sa to dá, všetko sa zdá, len mama nesmie zabudnúť na seba 😉


%d blogerom sa páči toto: